SVIATOSŤ KRSTU

Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní.

Krst je sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove. (KKC § 1213)
Krst je sviatosť znovuzrodenia z vody a z Ducha Svätého.
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť, ktorou dostávame Boží život.

Po svojom zmŕtvychvstaní Ježiš zveruje apoštolom misijné poslanie s cieľom krstiť: „ Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého“. (Mt 28,19 - 20) V tomto citáte je aj odpoveď, prečo sú rôzne prípravy pred krstom a inými sviatosťami. 

Podmienky a požiadavky pre výber krstných rodičov:

- vyberá si ho krstenec, jeho rodičia alebo ich zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár alebo vysluhovateľ krstu,
- musí byť na to schopný a mať úmysel plniť túto úlohu,
- má mať dovŕšený 16-ty rok života,
- musí byť pobirmovaným katolíkom, ktorý už prijal Eucharistiu a má viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú prijal,
- nesmie mať uložený alebo vyhlásený žiadny kánonický trest,
- nesmie byť rodičom krstenca.

Krst dieťaťa do 7 rokov

Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, je potrebné prísť na farský úrad a priniesť kópiu rodného listu. Obaja rodičia sú povinní zúčastniť sa dohodnutých poučení pred krstom. Účasť krstných rodičov na poučeniach je odporúčaná. Pre dieťa je potrebné zabezpečiť bielu košieľku (možnosť vyšiť meno, dátum krstu...) a krstnú sviecu.

Krst dieťaťa vo veku od 7 do 14 rokov

Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť na farskom úrade kňazom alebo v škole katechétom. Príprava aj bližšie podrobnosti budú dohodnuté s kňazom.

Krst dospelého (od 14 rokov vyššie)

Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa prihlásiť na fare, kde sa dozviete bližšie informácie.

 

SVIATOSŤ EUCHARISTIE (Prvé sv. prijímanie)

V našej farnosti majú možnosť prvýkrát pristúpiť k sv. prijímaniu pokrstení žiaci tretích ročníkov ZŠ a to zvyčajne v máji.

Pokrstené deti od 4. po 9. ročník ZŠ sa môžu prihlásiť na 1. sv. prijímanie v septembri u katechétov v škole alebo u kňaza, ktorý im povie bližšie informácie.

Pokrstení stredoškoláci a starší sa k prijatiu prvého sv. prijímania môžu u kňazov vo farnosti prihlásiť osobne, kde sa dozvedia bližšie informácie.

 

SVIATOSŤ BIRMOVANIA

Birmovanie je sviatosť, v ktorej dostávame Ducha Svätého na posilnenie krstnej viery, plnšie spojenie s Kristom a na vydávanie svedectva o Kristovi.

Birmovanie je sviatosť, v ktorej sa birmovanec skrze vkladanie rúk, mazanie a modlitbu, napĺňa Duchom Svätým k vnútornému posilneniu a odvážnemu vyznaniu viery.

Slovo „BIRMOVANIE“ pochádza z latinského slova confirmatio a znamená posilnenie. Objasňuje meno „kresťan“, čo znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena Ježiša Krista (grécke Christos - Pomazaný), ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10, 38).

Pomazanie má v biblickej symbolike mnoho významov: olej je znakom hojnosti a radosti, očisťuje (natieranie pred kúpeľom a po ňom), robí pružným (natieranie atlétov a zápasníkov), je znakom uzdravenia, lebo hojí pomliaždeniny a rany, spôsobuje, že človek vyžaruje krásu, zdravie a silu.

Kresťania, čiže tí, čo sú pomazaní, birmovaním dostávajú vo väčšej miere účasť na poslaní Ježiša Krista, aby celý život vydávali „Kristovu ľúbeznú vôňu“ (2 Kor 2,15).

Pomazaním dostáva človek znak - pečať Ducha Svätého. Pečať je symbolom osoby, znakom jej autority a vlastníckeho práva na nejaký predmet (tak napr.: vojakov označovali pečaťou ich veliteľa a otrokov pečaťou ich pána). Pečať potvrdzuje právny akt alebo dokument a prípadne ho robí tajným. (KKC § 1293 - 1295)

Skôr ako pristúpim na birmovku je potrebné, aby som si vybral svojho birmovného patróna. Je to niektorý svätý alebo svätá, ktorého poznám a je pre mňa vzorom kresťanského života. Tento svätec sa od mojej birmovky stane už nielen mojím vzorom, ale tiež mojím priateľom v nebi, ktorý sa za mňa u Boha prihovára, prosí za mňa a pomáha mi z neba. Podľa neho aj ja prijímam birmovné meno. Pri voľbe svojho birmovného mena musím pamätať na nasledovné zásady:

- birmovné meno si nedávam podľa svojich príbuzných alebo kamarátov, ale volím si ho spomedzi svätých,
- svojho birmovného patróna si nevolím na základe toho, že sa mi páči jeho meno, ale preto, že si beriem poučenie z jeho života,
- vo voľbe birmovného patróna musím byť slobodný, nik ma nemôže nútiť ani obmedzovať v tom, koho si vyvolím,
- skôr ako sa definitívne rozhodnem pre niektorého svätého patróna, prečítam si jeho životopis,
- ide o iného svätca, ako je môj krstný patrón.

Na Slovensku je všeobecný zvyk, že si chlapci dávajú mužské meno (patróna) a dievčatá ženské meno (patrónku), hoci v niektorých iných národoch je zvykom dávať si meno i mužské i ženské (napríklad Ján-Mária, alebo Jozef-Mária a podobne). Niekedy si dievčatá zvolia mužského patróna, pričom prijímajú jeho meno v ženskom tvare (napríklad Michaela - patrónom je sv. Michal - archanjel a podobne) (u chlapcov podobne).

Vzdialená príprava birmovanca býva na hodinách náboženstva/náboženskej výchovy od 1. až po 9. roč. ZŠ, počas ktorej príjme prvé sv. prijímanie (zvyčajne v 3. roč.). Na prijatie sviatosti birmovania sa prihlasujú žiaci 9. ročníka ZŠ a študenti 1. ročníka stredných škôl.

Ak navštevujete vyššiu triedu strednej školy, prípadne ste skôr narodení a neboli ste ešte pobirmovaní, môžete sa prihlásiť na prípravu na začiatku septembra na farskom úrade. Bližšie informácie sa dozviete od kňazov vo farnosti.

Každý birmovanec si slobodne zvolí svojho birmovného rodiča. Má ním byť dospelý kresťan, muž alebo žena, ktorý mi je vzorom kresťanského života. Môže to byť niekto z príbuzných alebo priateľov - kresťanov. Bolo by absurdné, keby mojím birmovným rodičom mal byť človek, ktorý nie je veriaci a ktorý by s Bohom nemal žiadny vzťah. Úlohou birmovného rodiča je totiž starať sa, aby sa birmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a povinnosti, ktoré súvisia s touto sviatosťou, verne plnil.

Podmienky a požiadavky pre výber birmovných rodičov sú tie isté, ako pre výber krstných rodičov:

- vyberá si ho krstenec, jeho rodičia alebo ich zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár alebo vysluhovateľ krstu,
- musí byť na to schopný a mať úmysel plniť túto úlohu,
- má mať zavŕšený 16-ty rok života,
- musí byť katolík, pobirmovaný, ktorý už prijal Eucharistiu a má viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú prijal,
- nesmie mať uložený alebo vyhlásený žiadny kánonický trest,
- nesmie byť rodičom krstenca.

 

SVIATOSŤ ZMIERENIA

Jednou zo sviatostí, ktoré v nás oživujú a budujú večný život, je sviatosť zmierenia. V krste dostávame novú identitu. Stávame sa Božím dieťaťom. Nie je v nás žiaden hriech. Sme naplnení milosťou posväcujúcou. Milosť posväcujúca je Boží dar. Zjednocuje nás s Bohom.

Túto milosť sme však schopní stratiť. Nie preto, že by nám ju Boh zrazu zobral. Strácame ju, lebo ju my sami odmietame. Odmietame ju každým hriechom. Napriek tomu, že odmietame Boha, On nás neodmieta. Boh nám daroval prostriedok, ktorým môžeme priateľstvo a zmluvu s ním obnoviť. Týmto darom je sviatosť zmierenia. Sviatosť zmierenia ustanovil Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní. „A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané."" (Jn 20, 21-23)

Svedomie
Vo svedomí sa pýtaš Boha ako On vidí tvoj život. Zisťuješ Jeho názor na vec. Svedomie ti hovorí, či konáš správne. Ale svedomie tiež potrebuje starostlivosť, aby bolo vychovávané. Keďže ide o večný život, je potrebné, aby bolo stále v pohotovosti. Ako sa môžeš starať o svoje svedomie?

Niekoľko návrhov:

- riaď sa Božím slovom a často čítaj Sväté písmo,
- počúvaj, čo ti hovorí Cirkev, čo hovorí Svätý otec, čo vraví kňaz na svätej omši,
- nezabúdaj pestovať zmysel pre nadpozemské veci a k tomu slúži aj meditácia nad Božím slovom,
- rob dobré skutky – cez ne sa svedomie prejavuje a rozvíja,
- je dobré robiť si ranné predsavzatie a večerné spytovanie svedomia,
- aspoň raz za mesiac choď na sv. spoveď,
- čítaj dobré duchovné knihy,
- ak ťa niekto upozorní, že niečo robíš nesprávne, zamysli sa nad tým,
- jedným z najväčších dobier je dobrý spovedník – nájdi si ho.

Ťažký hriech

Ťažký hriech je úplne vedomé a úplne dobrovoľné prestúpenie Božieho príkazu vo vážnej veci. Úplne vedomé a úplne dobrovoľné znamená, že človek si je celkom vedomý, toho čo robí. Rozum a vôľa sú vtedy úplne „aktivované“. Ak človek pri plnom vedomí a úplne slobodne robí to, čo Boh nechce, ide o hriech. A to môže byť v menej vážnej alebo vo vážnej veci. Ak ide o vážnu vec, je to ťažký hriech. Pri hriechu človek vystupuje proti Božiemu poriadku a všetko ničí. Najviac škodí sebe. Ťažkým hriechom strácame všetko. Odmietame milosť posväcujúcu, Boží život. Večný život „v nás nie je“. Keď sme v stave ťažkého hriechu sme duchovne mŕtvi. Boh nám našťastie opäť ponúka svoj život. Cez sviatosť zmierenia.

Ľahký hriech

Pri ľahkom hriechu – ak nejde o vážnu vec, tiež urážame Boha, odmietame jeho plán s nami. Ľahké hriechy nám Boh odpúšťa, keď ich úprimne ľutujeme. Nie je nutné ísť hneď ku sviatosti zmierenia. Ale ani ľahké hriechy netreba podceňovať. Treba sa ich snažiť odstrániť. Každým hriechom sa vzďaľujeme od Boha, od neba.

Ako sa dobre vyspovedať?

1. Spytovanie svedomia

Najprv poprosím Ducha Svätého o pomoc, aby som pravdivo spoznal stav svojej duše – v čom som v rozpore s Božou vôľou. Potom si pomôžem vhodným spovedným zrkadlom. Zistené hriechy si zapamätám, prípadne zapíšem.

2. Vyznanie hriechov

Vo sviatosti zmierenia treba vyznať všetky hriechy, aj ich počet. Treba uviesť aj okolnosti, ktoré hriechom priťažujú alebo poľahčujú. Hriechy vyznávam nahlas a zrozumiteľne. Nemrmlem si ich len tak popod nos. Nezaobaľujem ich do zbytočných rečí. Vedomé zamlčanie ťažkého hriechu, jeho počtu alebo vážnych okolností je svätokrádež – zobral som niečo, na čo som nemal právo. Taká spoveď je svätokrádežná – rozhrešenie je neplatné. Náprava je možná: vykonať si dobrú – „generálnu“ spoveď zo všetkých ťažkých hriechov od poslednej platnej spovede.

3. Ľútosť nad hriechmi

Všetci sme hriešni, ale niekto hriechy ľutuje a niekto nie. Tí, čo robia pokánie, majú nádej, že budú žiť večne. Bez úprimnej ľútosti mi kňaz nemôže dať rozhrešenie. Ak by som to robil len „naoko“ pácham svätokrádež.

4. Zadosťučinenie - úkon kajúcnosti

Prijatie úkonu kajúcnosti je znakom toho, že to s pokáním a polepšením sa človek myslí úprimne. Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale nie všetky následky, ktoré každý hriech prináša. Hriešnik musí urobiť ešte niečo, aby odčinil svoje hriechy: musí primeraným spôsobom zadosťučiniť za svoje hriechy. To sa volá aj pokánie.

5. Predsavzatie

Ježiš nám ukázal, akí máme byť. Pri spytovaní svedomia skúmam, čo mám robiť, aby som sa pripodobnil Ježišovi. Zo zistených skutočností má vzniknúť predsavzatie. Potom príde k slovu vôľa a čin – a to je pokánie.

Predsavzatie je akoby pokračovaním spovede v bežnom živote. Má byť konkrétne, zamerané proti najťažším hriechom, prípadne proti osobnému sklonu, ktorým najčastejšie hreším.

Zopár rád pre šťastný – svätý život :)

Je dobré mať stáleho spovedníka.
Keď sa spácha ťažký hriech, človek by mal k sviatosti zmierenia pristúpiť hneď.
K sviatosti zmierenia je vhodné pristupovať raz za mesiac.

 

SVIATOSŤ MANŽELSTVA

O cirkevný sobáš treba požiadať na farskom úrade tej farnosti, do ktorej podľa bydliska patrí aspoň jeden zo snúbencov - žiadateľov a to najmenej 3 mesiace pred plánovaným termínom sobáša.

Sobášiť môžeme iba ak aspoň jeden zo snúbencov má trvalé bydlisko na území našej farnosti.

Ten zo snúbencov - žiadateľov, ktorý je pokrstený v inej farnosti, vyžiada si krstný list z tej farnosti, kde bol pokrstený. V ňom má byť uvedený dátum prvého sv. prijímania, príp. aj birmovky. Ak to v krstnom liste nie je uvedené, je vhodné iným spôsobom doložiť dátum prvého sv. prijímania (pamätný obrázok a pod.).

Ak niektorý zo snúbencov - žiadateľov je len pokrstený (nebol na prvom sv. prijímaní), alebo je iného vyznania, prípadne je nepokrstený, je potrebné, aby sa obidvaja najprv prišli porozprávať s kňazom o ďalšom postupe.

Po vykonaní administratívnych náležitostí sa snúbenci zúčastnia na náukach, ktoré pozostávajú zo stretnutí s týmito témami:

Vieroka - náuka s kňazom
Mravouka - náuka s kňazom
Ostatné témy - na dekanátnom poučení
Liturgická príprava (priebeh sobášneho obradu), spísanie sobášnej zápisnice - s kňazom.

 

Pripravujete sa na svoj svadobný deň? Máte plnú hlavu starostí? ... svadobné šaty, oblek, sála, DJ, oznámenia..., urobte niečo aj pre seba. 
Je to váš jedinečný deň, ale nezabudnite sa na manželstvo dobre pripraviť.

 

SVIATOSŤ POMAZANIA CHORÝCH

Pokiaľ má pokrstený človek vážnu chorobu alebo primeraný vek, má možnosť prijať sviatosť pomazania chorých.

Ak máte v rodine pokrsteného človeka v nebezpečenstve smrti, kontaktujte nás.

Po dohode príde kňaz udeliť sviatosť pomazania chorých a ak je možné, aj sviatosť zmierenia a sv. prijímanie.

 

----

POHREB

Pozostalí, ktorí vybavujú pohreb prídu nahlásiť základné údaje zosnulého na farský úrad. Termín pohrebu určí kňaz spolu s rodinou a danou pohrebnou službou, ktorá zabezpečuje všetky náležitosti. Je potrebné, aby pozostalí priniesli doklad s názvom „List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí” na farský úrad. Po pohrebnom obrade sa údaje o zosnulom zapíšu do pohrebnej matriky na farskom úrade.