Dnes, keď žijeme v karanténe, je internet plný paródií na normálny život. Je sa na čom zasmiať, paródia často vyšla.

Nie je paródia i dnešný vstup Krista do Jeruzalema? Králi boli vítaní a slávne vstupovali po dokázaní svojej sily vo víťazných bitkách. Kristus, Kráľ, napĺňa slová prorokov, sadá na osliatko... Aby ukázal niečo podstatnejšie.

Dnes v časoch koronavírusu si človek uvedomí, či nebola paródia na šťastie to, do čoho investoval veľa času, energie a prostriedkov. A keď to všetko klapne, potom budem šťastný. To nemá byť kritika vedeckých a technických výdobytkov (lietanie, dovolenky, zážitkové aktivity.. ). Len miery upnutia na ne. Ak sa na ne až príliš upneme, po krátkom HOSANA príde vytriezvenie a akosi nás to až prílišné upnutie na veci UKRIŽUJE.

Nie Boh. Boh netrestá. To hriech trestá, náš pokrivený zmysel pre mieru. Boh je láska. Skrze tento náš hriech a kríž ukazuje to podstatné. Skutočnú blízkosť Lásky (lásky), ktorú cez tú pokrivenú mieru akosi nevnímame.

Zamýšľal som sa nad pôstom. Každý rok, v dobrých časoch, slávime pôst. Máme sa zriecť niečoho dobrého dobrovoľne. Aby sme si nezvykli na tie vonkajšie veci, hoci sú dobré. Aby sme nestratili zo zreteľa to podstatné. Lebo príde čas, kedy budeme donútení sa postiť a nebudeme vedieť, čo si počať, budeme zúfalí.. Napr. ako teraz v týchto dňoch koronavírusu. Alebo príde choroba, invalidný vozík, pripútanie na posteľ starobou a koniec koncov smrť, v hodine ktorej sa budeme musieť postiť od všetkého hmotného.

Nuž objavujme v nasledujúcich dňoch Veľkonočných udalostí blízkosť Boha, Lásky, skrze lásku, blízkosť v rodinách, priateľstvách tu na zemi. Aby sme, keď príde ten veľký pôst hodiny smrti (ale i tie menšie pôsty), neboli zúfalí, ale nadšení úžasnosťou Lásky, ktorú budeme vidieť z tváre do tváre, ktorú už tu na zemi môžeme vnímať, napĺňať sa Ňou a v Nej žiť náš "každodenný" život.