Máme sa radovať. Dnes? Keď koronavírus? A to všetko okolo?

Poznám jednu osobu, ktorá koronavírus má. Pritom nikde v zahraničí nebola. A veru nemá to ľahké. Ani jej rodina. Ale mnoho ľudí "vie", že bola v zahraničí... a zatajila... a ona za to môže a... Hoci to nie je pravda. Je ľahké nájsť vinníka.

Dnes sa v evanjeliu Ježiša pýtali učeníci, kto zhrešil, keď ten človek je slepý. On alebo jeho rodičia? Niekedy je vinníka zbytočné hľadať. Skôr ukázať milosrdenstvo. Ježiš odpovedá, že to nie je ničia vina, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Boží skutok uvedomenia si, že Boh je so mnou, dáva mi poznať, vidieť, pokoj srdca...

Odhliadnuc od toho, že slepý človek Ježiša o nič neprosil, pozrime sa, čo sa dialo. Na začiatku Ježiš koná, slepý poslúcha, uvidí. Potom Ježiš zo scény odchádza. A udeje sa toho veľa, nebudeme tu všetko rozoberať, veď si prečítajte dnešné evanjelium. A na záver opäť prichádza Ježiš...

Je úžasné sledovať, ako bez prítomnosti Ježiša, ale na základe zážitku a skúsenosti s Ním, slepý rastie a začína vidieť poznaním, hoci očami už vidí. Keď sa ho pýtajú, kto a ako ho uzdravil, slepý odpovedá, že ČLOVEK Ježiš. Po ďalšej debate s farizejmi sám si uvedomuje, že to nie je obyčajný človek, ale že je to PROROK. Po epizóde s rodičmi a ďalšej neprajnosti farizejov uzdravený slepý sám objavuje, že ten, ktorého stretol, nie je ani obyčajný prorok, ale že Písma vlastne hovoria o ňom.

A na záver prichádza Ježiš, upresňuje a potvrdzuje poznanie slepého, že Ježiš je Pán. Že to o Ňom hovoria Písma. A farizeji, ktorí si myslia, že vidia, sú slepí.

Pamätáte sa na tie chvíle, keď ste sa učili bicyklovať? Mnohí už asi nie. Alebo nejakú inú činnosť. Otec ma posadí na bicykel. Najskôr to nejde. Otec najskôr drží sedanku odspodu a uteké vedľa mňa, aby som nespadol. A tak prichádzam na to, ako na to. A potom už sám trénujem. Až už viem aj nasadnúť, aj zastaviť bez pádu. A zrazu sa radujem, že mi to už ide. A jazdu si užívam. Niekto o bicyklovaní len hovorí a dáva rady, ale na bicykel nesadne a nebude môcť zažiť radosť z jazdy.

Tak aj slepý z dnešného evanjelia. Ježiš ho "posadil na bicykel" plnohodnotného života, a hoci už vidí, predsa, v konfrontácii s okolím stále sa rozjasňuje jeho zrak srdca a duše. ČLOVEK, PROROK, PÁN. Postupne vidí lepšie a lepšie.

Spelý už vidí... učí sa, že "na bicykli " bude musieť ísť aj hore kopcom. Aj po hrboľatej ceste a možno aj neceste. Námaha bude. Ale bude mať zmysel. V živote budeme musieť ísť hore kopocom, cestou, necestou, ale vieme, že Boh je tu. Je s nami. Len Ho uvidieť.

Mnohí o živote budú veľa hovoriť a radiť. Ale sami nežijú. Ježiš nás "posadí na bicykel života" a hoci je niekedy ťažký, vieme sa z neho tešiť, radovať. Lebo sám Život, ten ktorý je Pravda i Cesta je s nami a dáva sa nám spoznať. Na začiatku viac, potom akoby tu nebol a my si musíme v srdci a hlave "upratať". A potom to povznášajúce poznanie, že to všetko malo zmysel. Lebo On je tu.

Využime toto obdobie konfrontácie s koronavírusom na "otváranie očí" srdca, aby sme lepšie spoznali, kto to Ježiš je. A v Ňom aj seba. Farizeji si mysleli, že vidia a báli sa - dnes si mnohí myslia, že vedia žiť a boja sa. Slepý v konfrontáciách spoznával Krista a radoval sa...