Práve som sa vrátil zo sv. omše. Zaujímavá skúsenosť, takto deň po dni, za zatvorenými dverami sláviť Eucharistiu (vďakyvzdávanie). Vzdával som vďaky sám. Prijal som sväté prijímanie. Krista v spôsobe chleba. Tak, ako i vy každú nedeľu. Prijímanie sa po latinsky povie communio, čo znamená spoločenstvo, spojenie, zdielanie spoločného. Zvláštne si to uvedomiť v tejto dobe. Ja sám v chráme, vy doma za zavretými dverami. A vraj spoločenstvo.
Ale predsa. Keď slávim sv. omšu, nevynechávam dialogické časti. Oslovím vás. Spomeniem si na vaše tváre, na tých miestach, kde sedávate (alebo stávate) a zároveň sa s vami spájam v Duchu a predstavujem si vás doma. Na záver vám všetkým, i celej farnosti dávam požehanie. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. A tak spolu s vami slávim sväté spoločenstvo.
Pamätáte, ako často hovorievam o Kristovi, ako nás učí stále pozerať na Otca? To nás prišiel naučiť. Keď je dobre, pozdvihnúť oči i ducha k Otcovi, keď je zle, pozdvihnúť oči i ducha k Otcovi. Ako? Nuž skrze krst... veď viete.. i nad nami zaznelo, "Ty si môj milovaný(á)..." A toto Ježiš stále žil. A tak zrazu, hoci ja sám v kostole, hoci vy doma... môžeme zažívať sväté spoločenstvo. V Duchu. Duchu Svätom. V tom, v ktorom bol Syn stále, i tu na zemi, i keď bol medzi ľuďmi, i keď bol sám, spojený s Otcom. Bol s Ním jedno. v Láske.
Dnes som telefonoval s jednou z mojich sestier. Hovorila o skúsenosti, ako v nedeľu doma s rodinou (manželom, dvoma dospelými a jedným nedospelým dieťaťom) pozerajú sv. omšu v telke. A vlastne nepozerajú... slávia. Všetkých poprosila, aby neboli v teplákoch, ale sa obliekli nedeľne. Pri evanjeliu stáli. Pri premenení kľačali... nič neobyčajné v kostole. Ale doma? A opisovala to, ako veľmi zaujímavú skúsenosť.. miestami až ozaj nadpozemské.. byť doma a predsa...Ten, ktorý stvoril svet, z lásky sa stáva jedným z nás, zomiera na kríži, vyhráva nad smrťou, vyvádza človeka z egoizmu, slepoty, úbohosti...ukazuje víťaznú, životodarnú silu kríža a Otcovej lásky a stále zostáva s nami... u nás doma v obývačke...
Nabudúce už odprace aj košele prehodené cez gauč pripravené na žehlenie. I sviečku že zapália...
Tak pozývam vás... určite si viete cez rôzne médiá sprítomniť slávenie sv. omše. Nebuďte len diváci... slávte ju. I doma. A tak hoci sami, za zavretými dverami, ale predsa nie sami, s otvoreným srdcom. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého... Sväté spoločenstvo...
Zo bzinskej fary, po slávení Svätého spoločenstva, dňa 16. marca, roku Pána 2020, Ľudo Kubán
P. S.1: Prikladám modlitbu duchovného sv. prijímania:
Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Klaniam sa ti a milujem ťa nadovšetko. Z lásky k tebe ľutujem všetky svoje hriechy. Sľubujem, že sa budem vyhýbať každej hriešnej príležitosti. Moja duša túži po tebe, ale keďže ťa teraz sviatostne nemôžem prijať, príď aspoň duchovne so svojou milosťou do môjho srdca. Daj, aby som vždy žil v tvojej milosti, a tak plnil tvoju vôľu. Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
P.S.2: Nezabudnime, že Kristus je tak isto prítomný i vo Svätom písme, Biblii.. ako v Eucharistii